Slovenský vedec a virológ RNDr. Boris Klempa, DrSc., je medzinárodne rešpektovaným odborníkom v oblasti molekulárnej epidemiológie a ekológie zoonotických vírusov. Pôsobí ako vedúci vedecký pracovník na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Počas pandémie COVID-19 sa so svojím tímom z BMC SAV aktívne zapojil do boja s pandémiou, od rutinného testovania, cez vývoj RT-PCR testov, validáciu nových foriem odberov, až po genetickú charakterizáciu nových variantov vírusu. Aktívne sa zapojil aj do zlepšovania informovanosti verejnosti a do vakcinačnej kampane. Borisa Klempu sme sa opýtali, na akých inovatívnych riešeniach aktuálne pracuje a ako hodnotí spoluprácu s komerčnou sférou.
So spoločnosťou Multiplex DX, s.r.o. ste sa podieľali na výskume a vývoji PCR testov na ochorenie COVID-19. Na obale testov je vyobrazené aj logo Biomedicínskeho centra SAV. Čo to prináša SAV po finančnej aj nefinančnej stránke? Ako ste ukotvili takúto spoluprácu v rámci SAV?
So spoločnosťou MDX máme uzavretú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej sa s nami spoločnosť MDX delí o zisk z produktov, na ktorých vývoji sme sa podieľali. V tej spolupráci zohráva významnú úlohu CEO spoločnosti Pavol Čekan, ktorý od samého začiatku sám iniciatívne kládol dôraz na to, aby bola zmluva výhodná aj pre nás a chcel v rámci krajiny priniesť pozitívny precedens, ako môže spolupráca akademického pracoviska a biotech spoločnosti vyzerať. Na základe tejto zmluvy nám MDX za uplynulý rok vyplatila 339 tisíc eur. Je to však skutočne výnimočná štedrosť Pavla Čekana, vďaka ktorej máme takú výhodnú zmluvu.
Aké inovatívne riešenia sa Vám podarilo priniesť počas uplynulých dvoch rokov?
V prípade MDX sme my neboli nositelia inovácií, skôr sme validovali inovácie partnera. Podobne sme počas pandémie spolupracovali s inými spoločnosťami a overovali či validovali ich produkty vo forme zmluvného výskumu alebo aj v rámci vedeckého záujmu bez finančnej kompenzácie.
„Najdôležitejšie pre úspech je dostať sa na renomované pracovisko a tam si potom dokázať obhájiť svoju pozíciu.“
Ako hodnotíte proces ochrany? Je pre vedca jednoduché zorientovať sa v aktuálnej legislatíve a podmienkach ochrany duševného vlastníctva?
Toto zrejme nie je jednoduché pre nikoho a pre žiadnu krajinu.
S koľkými firmami ste v rámci Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, spolupracovali počas pandémie?
S piatimi.
Koľko takýchto spoluprác sa počas predchádzajúcich dvoch rokov dostalo do štádia výstupu, ktorý bolo možné považovať za úspešný transfer technológií?
So spoločnosťou MDX máme pokračujúcu spoluprácu, pričom výsledkom je viac ako 10 certifikovaných produktov na trhu.
V Berlíne ste pôsobili 18 rokov na univerzitnej klinike Charité. Ako ste vnímali proces transferu technológií tam? Vedeli by ste nám povedať, v čom vnímate rozdiel oproti Slovensku?
Charité je obrovský moloch, takže aj tam som to považoval za zložité a brzdiace reálnu spoluprácu. Zložitosť procesu viedla napríklad aj k tomu, že k žiadnej spolupráci ani neprišlo.
Máte na základe Vašich bohatých pracovných skúseností nejaké odporúčania pre mladých vedeckých pracovníkov, ako sa presadiť a byť vo svojej práci úspešní?
Najdôležitejšie pre úspech je dostať sa na renomované pracovisko a tam si potom dokázať obhájiť svoju pozíciu.
Pracujete v súčasnosti na nejakom novom technickom riešení či inovácii? Ak áno, na akom?
Snažíme sa využiť spoluprácu so spoločnosťou MDX pre vývoj diagnostiky aj pre iné patogény, nielen SARS-CoV-2, zatiaľ sme ale len na začiatku.
Aké technické riešenie v oblasti biomedicíny, na ktorého vývoji ste sa podieľali, považujete za najvýznamnejšie a prečo?
Určite sú to RT-qPCR testy na detekciu SARS-CoV-2 od spoločnosti MDX, ktoré našli reálne uplatnenie nielen u nás, ale aj v zahraničí.
V jednom z Vašich rozhovorov ste spomenuli, že za svoj najväčší úspech považujete realizáciu série projektov, ktoré viedli k vzniku Európskeho vírusového archívu, ktorého cieľom je veľmi rýchlo reagovať v prípade nových epidémií, a tým zlepšiť podmienky verejného výskumu a zdravotníctva v jednotlivých európskych krajinách a dokonca v krajinách celého sveta. Kto konkrétne stojí za touto myšlienkou globálne zdieľaného verejného archívu? Boli výsledky projektu patentovo chránené?
Iniciátorom projektu boli kolegovia z Marseille a pri prvom projekte bolo 9 zakladajúcich laboratórií. Medzičasom sme už v treťom pokračovaní projektu a partnermi je 45 inštitúcií z celého sveta. Doteraz bol teda archív financovaný ako projekty FP7 a H2020 projekty Európskej únie. Na konci súčasného projektu v roku 2023 však bude konzorcium riešiť zásadnú otázku ďalšej udržateľnosti bez financovania vo forme projektov. Myšlienka nie je autorsky chránená.
