Profesorka Mária Bieliková v súčasnosti vedie Kempelenov inštitút inteligentných technológií (www.kinit.sk) – nezávislý výskumný inštitút inšpirovaný podobnými inštitúciami v zahraničí, ktorý pôsobí ako centrum excelentného výskumu a expertízy v umelej inteligencii s cieľom prepájania akademického sektoru a biznisu. Participuje vo viacerých medzinárodných výskumných a inovačných projektoch, medzi nimi aj v projekte Hopero (www.hopero.sk). Hopero pomáha rozvíjať firmy pre digitálnu éru pomocou umelej inteligencie prostredníctvom budovania Európskeho centra digitálnych inovácií (European Digital Innovation Hub, EDIH). V súčasnosti je aj predsedníčkou Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie zriadenej Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Absolvovala štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (STU), kde získala titul Ing. a PhD. a pôsobila viac ako 30 rokov najskôr ako odborná asistentka, potom docentka a profesorka. Bývalá dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií STU je medzinárodne uznávanou odborníčkou a spoluautorkou mnohých publikácií v oblasti informatiky a umelej inteligencie (AI). Je senior členkou medzinárodných profesijných spoločností IEEE a ACM, bola členkou správnej rady Joint Research Center pri Európskej komisii. V roku 2019 prišla s myšlienkou prepojenia akademickej komunity, firiem a štátnych či neziskových inštitúcií v téme umelej inteligencie. Spolu so zástupcami ITAS a AmCham založila Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie – slovak.AI, ktoré sa neskôr transformovalo do AIslovakIA.
Pani profesorka, minulý rok v októbri ste sa zúčastnili našej konferencie COINTT 2022 v programovom vstupe s názvom „Ako môžu Európske centrá digitálnych inovácií akcelerovať digitalizáciu slovenského priemyslu?“ Ako sa Vám konferencia páčila a v čom vidíte jej prínos?
COINTT vnímam ako výbornú príležitosť pre zdieľanie know how a prepájanie všetkých, ktorí sa zaujímajú o inovácie a transfer poznatkov. Vždy sa veľmi teším, keď sa s inováciami spája aj veda a výskum, lebo veda je významným urýchľovačom inovácií. Ak krajina investuje do vedy a výskumu, bohatne. V skutočnosti nie je žiadna iná oblasť, kde by bol koeficient návratnosti vyšší ako vo vede a výskume. Keď sa robí dobre. Hoci veda nie je podmienkou pre inovácie, dokáže priniesť do praxe nielen nové pohľady, ale aj talenty.
Pôsobíte v rôznych oblastiach a na rôznych pozíciách – ako zakladateľka KInIT, vedúca stratégie v konzorciu Hopero, členka riadiacich výborov a redakčných rád a pod. S ktorou pozíciou/prostredím sa najviac stotožňujete a prečo?
Nie je to pozícia, čo ma motivuje, ale obsah, ktorý za sebou skrýva. Odjakživa som mala v krvi podnikavosť a učaril mi výskum. Baví ma skúšať nové veci, nové prístupy k riešeniu problémov, hľadať riešenia a niekedy aj hľadať problémy, ktorých vyriešením nám bude lepšie. A síce som vždy lietala a lietam v oblakoch ohľadom nápadov a projektov, čo sa týka ich realizácie, držím sa pri zemi a učím sa trpezlivosti.
“Bude lepšie” je dôležité, lebo to súvisí s potenciálom pre aplikovanie výsledkov. Netýka sa to len nových poznatkov, ale aj procesov, myslenia, všetkého okolo. Tak niekedy hovorím, že som pilotovač, teda ten/tá, čo skúša nové veci. V tejto roli sa cítim dobre, aj keď to nie je ľahké, lebo to vyžaduje silnú akceptáciu zmien, čo pre žiadneho človeka nie je jednoduché.
Ako členka ECDI Hopero, ako vnímate prínos konzorcia v oblasti digitalizácie slovenského priemyslu? Ako by ste zatiaľ zhodnotili jeho činnosť?
Zatiaľ sme na začiatku. Európske centrá digitálnych inovácií meškajú už celý rok, čo nám spôsobilo aj nemalú finančnú stratu. Verím, že v nasledujúcich dňoch sa odstránia aj posledné prekážky a v čase nového ročníka COINTT už budeme mať prvé poskytnuté služby.
Teším sa tomu, že vidíme záujem firiem, máme ich už viac ako stovku registrovaných. Hopero pomáha firmám digitalizovať a inovovať pomocou umelej inteligencie, čo je dnes veľká téma pre firmy a nielen pre firmy, ale aj pre samosprávy, verejné a štátne inštitúcie. V Hopere sa snažíme pozerať na problém zvyšovania konkurencieschopnosti firiem holisticky – dôležité je nielen poskytnúť technické rady, školenia, či prototypy, ale aj pomôcť získať financie a tiež budovať komunitu, aby sme znásobili efekty poskytnutej pomoci.
Do toho všetkého zasahuje obrovská rýchlosť, akou napredujú nové poznatky a ich zavádzanie do praxe, najmä v kontexte s umelou inteligenciou. Napríklad správa McKinsey z augusta 2023 uvádza, že 70 – 80 % firiem v závislosti od typu činností dnes využíva generatívnu umelú inteligenciu. Aké sú čísla pre Slovensko? To zatiaľ nevieme.
Členmi konzorcia Hopero sú KInIT, Civitta, SAPIE a SAV. Aký je dôvod pre ich výber? Uvažuje sa do budúcna aj o naberaní nových členov?
Sila projektu Hopero je vo výbere členov konzorcia – máme v ňom výskumno-vývojovú zložku (obsah), ekosystémovu zložku (komunitu) a aj podpornú zložku (získavanie zdrojov pre inovácie).
Výskumno-vývojovú zložku reprezentuje Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT), ktorého hlavným poslaním je prinášať do firiem excelentnú vedu a prepájať akademický sektor s biznisom. KInIT má v DNA aj prepájanie a komunitu pre oblasť umelej inteligencie a tak sa vhodne dopĺňa s ďalšími dvoma členmi konzorcia, ktorými sú Civitta a Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE).
Civitta je jedným zo stredoeurópskych lídrov v podpore inovácií a inovátorov, svojim zameraním na grantové poradenstvo predstavuje dôležitú súčasť Hopero pre nastavovanie stratégie získavania zdrojov firmám. Civitta je zároveň mnohoročný ekosystémový hráč najmä v súvislosti so startupovou komunitou, ktorá je veľmi dôležitá pre zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska.
O komunitu a rozvoj ekosystému ako základ udržateľnosti sa stará nezávislá a nezisková platforma SAPIE, ktorá posilňuje aj zložku digitalizácie v našom konzorciu. Cieľom je budovať siete medzi súkromnými, verejnými a neziskovými aktérmi.
Centrum spoločných činností SAV disponuje skúsenosťami a výpočtovými prostriedkami pre tvorbu modelov strojového učenia, čo je pre zameranie Hopero na umelú inteligenciu dôležitá súčasť a tak firmy môžu získať nielen odborné rady, ale aj priamo si môžu vyskúšať nové technológie.
Nových členov priamo do konzorcia projektu nemôžeme prijať, keďže to neumožňuje schéma ECDI, ale nepriamo cez podporu ekosystému a rozvoj komunity to robíme. Hopero chce osloviť stovky firiem a plánuje organizovať desiatky aktivít práve preto, aby sme dokázali znásobiť silu našich služieb cez spoločné prepojenia.
Aké máte skúsenosti so slovenskými inštitúciami a podnikmi z hľadiska ich digitálnej úrovne, ale aj posunu v procese digitálnej transformácie? Ako dlho môže trvať takáto digitálna transformácia slovenského podniku?
Digitalizácia a digitálna transformácia je pomerne všeobecný pojem a má veľa úrovní. Preto sa nedá jednoznačne odpovedať na túto otázku. Niekedy stačí aj malá zmena z pohľadu používania informačných technológií na to, aby mala obrovský biznisový dopad, napríklad keď organizácia opakovane vykonáva veľmi veľa jednoduchých aktivít, ktoré významne prevezme technológia. Je to veľmi individuálne a záleží to od veľa faktorov, napr. od odvetvia, konkurencie, trhu, zákazníkov.
Jedno je však isté a už mnohokrát preukázané: firmy, ktoré naskočia na nové technológie a neboja sa zmien, inovujú svoje produkty rýchlejšie, získajú konkurenčnú výhodu. A hoci mnohé urobí stroj a niektoré pozície sa tak môžu stať menej potrebnými, realita je taká, že sa aj viaceré nové pozície vytvoria.
Na minuloročnej konferencii COINTT ste spomenuli, že ešte neboli oficiálne vyhlásení všetci víťazi súťaže „Európske centrá digitálnych inovácií na Slovensku“. Prinieslo to nejaké obmedzenia do činností týchto centier? V akom štádiu je situácia teraz?
ECDI sú projekty, ktoré fungujú podľa schémy spolufinancovania Európskou komisiou a členskými štátmi Európskej komisie, pričom proces výberu bol pre všetky členské štáty rovnaký a dial sa na úrovni Európskej komisie v rámci programu Digital Europe. Ako som už spomenula, projekt Hopero oficiálne začali v septembri 2022 podpisom grantovej dohody s Európskou komisiou, k podpisu zmluvy s MIRRI, ktoré zastupuje Slovensko, došlo až na konci júla 2023. Keďže bez nastavenia na úrovni Slovenska nemôžeme poskytovať štátnu pomoc, nemohli sme začať reálne s riešením projektu. Podobne je to aj s ďalšími ECDI na Slovensku.
Vidím v súčasnom vedení MIRRI veľkú snahu situáciu riešiť, aj keď stratené zdroje za celý rok nám už asi nikto nevráti.
Medzi legislatívne prekážky zasahujúce do činnosti ECDI ste zaradili potenciálne nariadenia o regulácii umelej inteligencie. Pomerne nedávno schválil Európsky parlament návrh pravidiel pre jej fungovanie (Akt o umelej inteligencii). Ako takéto pravidlá ovplyvnia činnosť ECDI a slovenských podnikov/inštitúcií?
Verím, že vplyv bude skôr pozitívny. Ja veľmi vítam aktivity smerom k zvyšovaniu povedomia o etických otázkach, ktoré prinášajú AI systémy. Nebude to jednoduché tieto regulácie zaviesť do praxe, ale určite je do dobrá správa pre nás všetkých, že sa Európa týmito témami zaoberá.
Našou úlohou ako ECDI v tejto oblasti bude vzdelávanie a príprava firiem na požiadavky regulácie. Prostredníctvom nás sa budú vedieť pripraviť na budúcnosť už teraz, tak aby príchod regulácie mal minimálny dopad na pôsobenie firmy.
Aké benefity vyplývajú pre podniky a inštitúcie z implementácie umelej inteligencie do ich procesov?
Umelá inteligencia automatizuje svet. To, čo robil človek, teraz robí stroj pod dohľadom človeka, alebo človek s pomocou stroja alebo v niektorých prípadoch aj sám stroj. Takže v prvom rade zefektívňuje prácu. Napríklad stroj triedi objednávky, vyhľadáva informácie, generuje dokumenty.
Umelá inteligencia môže priniesť aj úplne nové scenáre, ktoré umožnia niečo, čo pred tým neexistovalo. Napríklad vieme predpovedať stav vozovky niekoľko hodín vopred a tým zmeniť procesy zimnej údržby ciest. Alebo automaticky skladať proteíny a tým zmeniť spôsob ako sa vyvíjajú lieky.
A okrem toho, že umožní veci robiť efektívnejšie, pomáha ich robiť aj lepšie. Napríklad vieme s pomocou umelej inteligencie zistiť či sa v texte nachádza informácia, ktorá už bola niekde na svete overená (fact checking) a to bez ohľadu na jazyk. Alebo právnik dokáže s pomocou umelej inteligencie nájsť argumenty pre podporu svojho stanoviska v už vyriešených prípadoch, ktoré by pred tým ručne nemal šancu nájsť.
Téme umelej inteligencie sa venujete v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií (KInIT) už od roku 2020. V článku v našom časopise TRANSFER TECHNOLÓGIÍ bulletin ste uviedli, že KInIT je prvým inštitútom, ktorý dopĺňa výskumný a inovačný priestor a prináša Slovensku príležitosť výrazne zlepšiť najmä prepojenie akademického sektora a firiem. Ako vnímate úlohu transferu poznatkov a technológií vo Vašom inštitúte? Máte na ochranu a komercializáciu duševného vlastníctva zriadené pracovisko transferu poznatkov a technológií?
Transfer poznatkov je veľmi dôležitý prvok v celej reťazi od vzniku poznatku až po jeho komercializáciu. Bez dobre fungujúcich výskumných inštitúcií sa musia firmy spoľahnúť len na seba, čo ich zrejme výrazne vo väčšine prípadoch spomalí oproti konkurencii.
Kempelenov inštitút je zatiaľ malý, takže samostatné pracovisko transferu poznatkov nemáme. Ale podstatné asi nie je štruktúra organizácie, ale to, do akej miery otázky ochrany duševného vlastníctva a transferu poznatkov berie vážne. V KInITe riešime tieto otázky aj v spolupráci s našimi právnikmi a pilotujeme v našich projektoch výskumných spoluprác dnes už vo viac ako dvadsiatke firiem.
Darí sa Vám v praxi realizovať spolupráce s komerčnými firmami podľa Vašich predstáv? Ak áno, je ich viac v rámci priameho transferu technológií, teda zákazkového a zmluvného výskumu alebo formou nepriameho transferu technológií, teda formou predaja alebo poskytnutia licencie na hotovú technológiu?
Kempelenov inštitút je prvým nezávislým výskumným inštitútom na Slovensku a aj širšie v regióne strednej a východnej Európy, ktorý je financovaný primárne zo súkromného sektora a prepája firmy s najnovšími poznatkami vedy. Keď sme pred tromi rokmi začínali, nemala som žiadne konkrétne očakávania. Vedela som, na základe mnohých príkladov zo zahraničia, že takéto inštitúcie sú veľmi dôležité pre posun ekonomiky smerom k vysokej pridanej hodnote.
Tak sme sa rozhodli skúsiť už overené v zahraničí pilotovať na Slovensku.
Najefektívnejšia forma je priama spolupráca s firmami s tým, že KInIT dodáva know how, proof of concepts a spoločne prenášame poznatky do prostredia firmy. Problém je však v tom, koľko firiem na Slovensku je pripravených na to, aby absorbovali výsledky vedeckého poznania. Máme ešte pred sebou dlhú cestu a aj Hopero a ďalšie ECDI na Slovensku môžu pomôcť.
Témou tohtoročnej konferencie COINTT 2023 bude „biele miesta v inováciách a transfere technológií“. Aké „biele miesta“ vnímate pri poskytovaní služieb slovenským podnikom a inštitúciám a ich digitálnej transformácii v súvislosti s umelou inteligenciou?
Na Slovensku máme veľa mikro a malých firiem a tiež zaostávame v percente firiem, ktoré digitalizujú. Pripravenosť na využitie umelej inteligencie je tak prirodzene nižšia. Veľmi potrebujeme posilniť prepájanie firiem, často sa medzi sebou nepoznajú najmä v regiónoch.
A na záver mi nedá nespomenúť, že síce chýbajú aj investície, ale asi najviac chýba talent, odborníci so znalosťou technológií a chuťou meniť Slovensko.
